🌿 Túra, ktorá vznikla zo slnečného rána

Benát a kamenné mesto: túra zo Žitavian
Niektoré túry človek plánuje dlho. A niektoré vzniknú takmer spontánne. Stačí slniečkové ráno, chuť vyjsť do prírody a zvedavosť objaviť ďalší kúsok Slovenska. Presne taká bola aj moja jarná cesta na Benát. Slniečková, zvedavá a jarná.

⛰️ Vrch s tromi výškami a jedným kamenným mestom

V pohorí Pohronský Inovec Benát nepatrí medzi najvyššie vrcholy. V mapách pod týmto názvom majú označenie dve blízke kóty, pričom vrchol má priradené až tri rôzne hodnoty nadmorskej výšky (702 m n.m., 692 m n.m. a 686 m n.m.). Preto sa v rôznych odkazoch dozvieme rôzne výšky Benátu. V severnej časti masívu sa nachádza rozsiahly kameňolom. Podľa Zoznamu vrcholov v Pohronskom Inovci (https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_vrcholov_v_Pohronskom_Inovci) mu prináleží 12 miesto. Spolu s Veľkým Inovcom patrí medzi dvojicu vrcholov, na ktoré vedie turistická značka. Podľa dostupných zdrojov trasy na ostatné vrcholy Pohronského Inovca značené nie sú. Benát je známy nielen jedinečnými výhľadmi na celé Horné Požitavie, na Topoľčiansky zámok, Hrad Jelenec a Hrad Hrušov, či hlavný hrebeň pohoria Tríbeč, ale aj impozantným andezitovým skalným mestom.

🥾 Plán: hore po svojom, dole po značke

Dostupný je z viacerých smerov a vystúpiť naň možno po značených aj neznačených chodníkoch. Vedú sem trasy zo Žitavian, Machuliniec aj Obýc, ktoré sa dajú vzájomne kombinovať (napríklad červenú so žltou značkou) a naplánovať si tak okružnú túru. Presne takú som si zvolila aj ja – výstup po neznačených chodníkoch a návrat po turistických značkách. Na túru som vyrazila z malého prírodného parkoviska na konci Kamennej ulice v Žitavanoch, kde som nechala zaparkované auto.

🧭 Tajomstvo ukryté v názve Benát

Benát ma zaujal nielen svojou atraktivitou, ale aj menom, ktoré možno etymologicky odkazuje na kmeň a územie Veneti/Venetia, oblasť severovýchodného Talianska. Z latinského Venetia (krajina Venetov) sa v slovanských jazykoch vyvinulo označenie Benátky (zámena v–b je bežná pri preberaní cudzích názvov). Pri hlbšom skúmaní však zisťujem, že historicky nie je nikde doložený pôvod názvu Benát. Dokonca aj etymologicky moje hypotézy neboli potvrdené. Je možné, že pomenovanie môže byť odvodené od osobného mena alebo staršieho toponymického základu, ale žiadny odborný zdroj to nepotvrdzuje. Pôvod mena Benát tak zostáva zahalený tajomstvom, presne tak, ako jeho kamenné mesto.

🏡 Žitavany: dedinka na hranici dvoch svetov

Východiskové miesto mojej túry – dedinka Žitavany, leží na rozhraní Pohronského Inovca a Podunajskej pahorkatiny, priamo pri rieke Žitava. Zrejme od nej má odvodený názov. Ani sa nečudujem. Rieka Žitava má úctyhodných 99,3 km. Okrem ekologického významu (chránené územia, brehové porasty) slúži na zavlažovanie, historicky delila župy a je známa aj vďaka zlatonosným prítokom pri Zlatých Moravciach. Pramení vo výške 680 m n.m. vo vulkanickom pohorí Pohronský Inovec a je ľavostranným prítokom rieky Nitra. Aj Žitavany ako dedinka majú čo pridať do mozaiky poznania. Patria medzi najstaršie obce regiónu, ich história je úzko spätá s cirkvou aj vzdelanosťou. Už v minulosti tu pôsobila významná fara, ktorá spravovala široké okolie, a obec tak zohrávala dôležitejšiu úlohu, než by sa na prvý pohľad zdalo. Z tohto prostredia vzišli aj bernolákovskí kňazi a národovci, napríklad Ján V. Šimko či Jozef Dlhovský. Neboli to veľké mená učebníc, ale skôr ľudia, ktorí myšlienku národného obrodenia prirodzene žili a vo svojom okolí posúvali ďalej. Práve vďaka neúnavnej práci, odvahe a hlbokému presvedčeniu aj týchto menej známych bernolákovcov sa podarilo položiť pevné základy slovenského národného obrodenia. Ich každodenná služba medzi ľuďmi, šírenie vzdelania, pestovanie jazyka a budovanie kultúrneho povedomia vytvorili podhubie, z ktorého mohli vyrásť ďalšie generácie národných dejateľov. Hoci ich mená neznejú v učebniciach tak často, ich tichá a vytrvalá práca sa stala neoddeliteľnou súčasťou príbehu formovania slovenského národa.

🌄 Keď vinice končia a začína les

Po tomto krátkom exkurze do histórie a krajinného rázu nastal čas vymeniť ho za poctivú turistickú drinu. Opúšťam parkovisko a vydávam sa smerom hore. Čaká ma kombinácia poľných a lesných ciest, skalných úsekov a Rudnej magistrály. Najskôr sledujem červenú značku, po chvíli ju opúšťam a odbočujem doprava smerom k viniciam. Nechávam sa viesť miestnym značením "Kríž Vŕšky". Značky ma postupne privádzajú na miesto, kde sa stretávajú dva svety: jeden ešte patrí viniciam a svetlu, druhý sa už ticho uzatvára do lesa.

✝️ Kríž, hodiny a zastavený čas

Už pri príchode na kótu "Kríž Vŕšky" môj pohľad pritiahne kríž a neďaleký strom, na ktorom sú osadené hodiny a teplomer. Pôsobia nenápadne, a predsa si ich človek všimne takmer okamžite. Priestor očarí svojím pokojom. Prirodzene vyzýva spomaliť, sadnúť si a chvíľu len byť. A tak som si sadla a nechala na seba pôsobiť pokojnú a pietnu atmosféru.
Priestor okolo kríža je čarovný v detailoch aj v celku. Kríž tu stojí pevne a ticho, akoby ukotvoval toto miesto v niečom trvalom a hlbšom. Hodiny na strome napodiv ukazujú presný čas – pripomínajú jeho plynutie aj neúprosnosť, no zároveň upriamujú pozornosť na prítomný okamih, ten jediný, ktorý skutočne máme. V spojení s krížom vytvárajú zvláštnu rovnováhu medzi večnosťou a prítomnosťou.
Teplomer síce nemá ortuť, no aj tak tu zostáva – akoby tichý svedok pominuteľnosti vecí a toho, že nie všetko musí slúžiť, aby malo význam. Všetko pôsobí upravene a s citom, akoby tým niekto nenápadne dával najavo, že na tomto mieste záleží, že sa oň stará, a že si zaslúži úctu. Nevidno tu stopy po neporiadku ani po vandalizme.

🌳 Lúky, les a tichá etická otázka

Je to miesto, ktoré síce nenúti zostať – a predsa sa ti odtiaľ nechce odísť. No cesta pokračuje ďalej, a tak sa po chvíli zdvihnem a vykročím. Kroky ma vedú do lesa, kde sa atmosféra postupne mení. Otvorenosť viníc strieda ticho stromov a mäkké šero pod korunami. Cesta sa postupne dvíha až lúčnemu priestoru zvanému Prielohy. Dominantné sú krásne solitéry, na okraji poľovnícka postriežka. Ako inak... poľovníci majú zver ako na dlani. Keď v lese natrafím na takúto posiedku, vždy vo mne vyvolá rozporuplné pocity. Lov by mal byť stretnutím človeka a zveri v prirodzenej rovnováhe a len vtedy, keď je skutočne nevyhnutný – nie ako zábava či regulácia jej premnoženia. Otázku morálnych aspektov lovu nechávam doznieť v myšlienkach, prechádzam cez lúku a znova sa ponáram do ticha lesa.

💧 Mačací potôčik a malá horalková pauza

Chodník sa začína dvíhať strmšie, no stúpanie je stále príjemné a zvládnuteľné. Cestou míňam Mačací potôčik – jeho názov vo mne vzbudzuje zvedavosť, a tak pátram po pôvode mena. Jediné možné vysvetlenie je, že nesie názov podľa neďalekého kopca Mačací vrch, aj keď hydrologicky spolu nesúvisia. Výskyt slova "mačací" naznačuje staré pomenovanie územia a nemá súvis so zvieratami.
Tak ako je nenápadný Mačací vrch, aj Mačací potôčik upozorňuje nenápadne: malou hromadou skál, z ktorej vyčnieva kovová trúbka a z nej ticho vyteká voda. O kúsok vyššie, po ľavej strane, sa ukrýva studnička s drevenou striežkou s jednoduchým posedením, akoby stvorená na krátky oddych.
Na chvíľu sa tu zastavím, doprajem si malú pauzu a občerstvenie (horalka a teplý čaj – to musí byť 😊).

🪨 Výstup do kamenného sveta

Po krátkom odpočinku sa opäť vydávam smerom k vrcholu. Cesta sa predo mnou vinie do kopca až k prvým andezitovým bralám Benátu. Ak si chceš skrátiť cestu, stačí sledovať pravú stranu lesnej cesty – v hustejšom poraste sa objaví nenápadná lávka a úzka, neoznačená cestička vedúca priamo ku skalám a napokon až na samotný vrchol.

🏔️ Na vrchole: výhľady a kamenné ulice

Mám rada ten pocit, keď stojím po vydanej námahe na vrchole. Pocit víťazstva a zadosťučinenia. Inak to nebolo ani pri dosiahnutí vrcholu Benátu. Otvoril sa predo mnou krásny pohľad na vrcholový stĺp a drevený kríž a za nimi Kamenné mesto Benát. Na jednej zo skál je nakreslený slovenský znak – jednoduchá pripomienka toho, že stojím na kúsku našej krajiny. Možno aj odkaz na bernolákovskú a národnobuditeľskú tradíciu obce Žitavany. Na vrchole je všetko veľmi fotogenické, čo ocenil aj môj spoločník, nadšený fotograf.

🤍 Samota medzi skalami

Niektoré turistické blogy uvádzajú, že Benát patrí medzi najnavštevovanejšie vrchy Pohronského Inovca. Je to pochopiteľné – je dostupný pre turistov všetkých úrovní, ponúka nádherné výhľady na Horné Požitavie a láka zaujímavými skalnými útvarmi Kamenného mesta. Napriek jeho popularite som mala šťastie – v deň môjho výstupu mi bolo dopriate vychutnať si atmosféru tohto miesta osamote. V úplnom tichu. Počula som len vietor a cítila pokoj, ktorý som prijímala s pokorou a vďakou. Krásne výhľady a prechádzka "ulicami" a "zákutiami" Kamenného mesta Benátu mi boli odmenou. Akoby som sa ocitla uprostred ruín starobylého mesta. Obrastené machom pôsobili priam mysticky.

🌫️ Legendy, ktoré sa šepkajú medzi skalami

Skaly vznikli dávnou vulkanickou činnosťou a následnou eróziou. Vietor, mráz a voda ich postupne modelovali do podôb, ktoré dnes pripomínajú kamenné hradby, veže či brány. S týmto miestom sa spájajú aj staré miestne rozprávania – počas hmlistých večerov je medzi skalami počuť zvláštne ozveny alebo kroky. Niektorí poľovníci vraj medzi bralami zahliadli tmavú postavu, ktorá zmizla vždy, keď sa k nej priblížili. Starí Machulinčania preto vravievali, že po západe slnka je lepšie Benát opustiť – kamenné mesto si vraj stráži svoje tajomstvá.

⚒️ Krása prírody a jazva človeka

A hoci príroda tieto tvary formovala tisícročia a vytvorila tak svoj vlastný, mystický svet, človek sa doňho výrazne podpísal – z vrcholu Benátu je totiž dobre viditeľný veľký andezitový lom, ktorý zásadne mení panorámu masívu. Ťažba poškodila časť kopca i jeho pôvodný vzhľad. Paradox dnešnej doby, keď príroda tvorí krásu, zatiaľ čo zásah človeka často prináša katastrofu.

🥾 Návrat späť do civilizácie

Po vychutnaní si atmosféry Benátu a výhľadov sa vraciam späť do civilizácie. Zostupujem tentoraz po turistických značkách – najskôr po žltej, pri Machulinskom Škripci sa napájam na červenú Rudnej magistrály. Pohodovým klesaním pokračujem ku Chate Hladina, odtiaľ ďalej k smerovníku Žitavany Vŕšky a nakoniec až na parkovisko na konci Kamennej ulice.

💚 Deň, ktorý zostane v pamäti

Túto túru som si vychutnala od začiatku do konca. Bola pohodová, plná krásnych okamihov, pokoja a prírodnej nádhery. Vnímala som všetku krásu okolo seba – každý kamienok, rastlinku, pučiaci strom, fialky v nádhernom koberci, malé potôčiky aj suché lístie. Skaly obrastené machom i slniečko presvitajúce cez stromy na lesnú cestu. Objavila som ďalší krásny kút našej krajiny.

ℹ️ Suma sumárum

• Pokojná turistická atmosféra bez preplnených chodníkov, ideálna na relaxovaný výlet
• 🌅 Prírodné skalné útvary pôsobia rozprávkovo a majestátne
• 🌄 Otvorené výhľady a panorámy robia z Benátu atraktívne miesto pre milovníkov prírody a fotografovania

📍 Pohronský Inovec
🥾 Trasa:
Žitavany, ul. Kamenná ➡️ Kríž Vŕšky ➡️ Prielohy ➡️ Mačací potôčik ➡️ Benát ⛰️ ➡️ Skalné mesto Benát 🪨 ➡️ Machulinský Škripec ➡️ Chata Hladina 🏡 ➡️ Výklenková kaplnka ⛪ ➡️ Žitavany Vŕšky ➡️ Žitavany, ul. Kamenná
📏 Vzdialenosť: cca 10 km
⛰️ Prevýšenie: približne 500 m

Fotogaléria